Animal Welfare, alebo pohoda zvierat v stajniach

18.02.2019

Pri rekonštrukcii alebo projektovaní novej stajne pre všetky vekové kategórie dobytku je dôležité nezabúdať na jedno podstatné kritérium, a to otázku pohody zvierat alebo tzv. welfare. V roku 1993 bol Britskou radou pre ochranu zvierat (FAWC) prijatý kódex základných piatich slobôd, ktoré boli prijaté celosvetovo, vrátane ČR. Práve jednou z týchto slobôd je i zaistenie odpovedajúceho chovného prostredia a zabezpečenia ochrany zvierat pred nepriaznivou makroklímou - odstránenie fyzikálnych a tepelných faktorov nepohody (Mangeca et al., 2012). 

V prípade chovu dobytku je totiž najväčším nebezpečím pre pohodu chovaných zvierat ich chov v stajni s neadekvátnou výmenou vzduchu ventiláciou (↑ vlhkosť vzduchu, ↑ koncentrácia stajňových plynov, ↑ ale i ↓ teplota = chladový a tepelný stres). Akékoľvek nedostatky  stajňového, resp. chovného prostredia významne zvyšujú riziko ochorení zvierat (napr. respiračné ochorenia) a majú negatívny vplyv na radu fyziologických dejov organizmu, ktoré úzko súvisia s úžitkovosťou a reprodukciou chovaných zvierat.

O tepelnej pohode (komforte) hovoríme vtedy, keď je v určitom rozpätí teplôt a pri konštantných ostatných hodnotných fyzikálnych prvkov tepelný stav organizmu optimálny a zviera má len nepatrný výdaj energie na udržanie fyziologických funkcií. Toto rozpätie vonkajších teplôt je tzv. "termoneutrálna zóna" (Doležal et al., 2004). Termoneutrálna zóna sa u kráv pohybuje v rozmedzí -6 °C až +19 °C, u teliat +10 °C až +25 °C (Staněk, 2016). S ohľadom na priebeh teplôt v posledných rokoch sa stretávame v letných mesiacoch s fenoménom tepelného stresu u dobytku, predovšetkým u vysokoprodukčných krav.

Do tepelného stresu sa kravy dostávajú vtedy, keď teplota okolného prostredia vystúpi nad hranicu, keď už kravy nemôžu metabolické teplo efektívne odvádzať z organizmu von. Pri tepelnom strese dochádza u krav k aktivácií mnohých termoregulačných mechanizmov, ktoré im pomáhajú odvádzať nadbytočné teplo z organizmu. Navonok sa tepelný stres najčastejšie prejavuje zvýšenou frekvenciou dychu, zvýšeným slinením - saliváciou, kravy znižujú príjem krmiva, viacej pijú, vyhľadávajú tieň, znižujú dĺžku doby odpočinku za súčasného zvýšenia doby stánia (záťaž končatín) a v niektorých prípadoch sa snažia ochladiť zaľahnutím v mokrých/chladných pohybových chodbách.

Riešenie tepelného šoku v tropických podmienkach
Riešenie tepelného šoku v tropických podmienkach


Hranice tepelného stresu u kráv obecne nastáva zhruba vo chvíli, keď teplota vzduchu prekročí už 21. V tomto ohľade je však dobré zmieniť, že tepelný stres je obvykle kombináciou nielen teploty prostredia, ale aj relatívnej vlhkosti. So zvyšujúcou sa teplotou a zvyšujúcou sa relatívnou vlhkosťou stúpa veľmi významne riziko nástupu tepelného stresu. Bezprostredným dôsledkom tepelného stresu je obvykle nielen zníženie produkcie mlieka, ale i zmeny v zložení mlieka a chovatelia sa často potýkajú tiež s problémami v reprodukcií kráv (zhoršená oplodnenosť kráv, horšie prejavy ruje, rýchla embryonálna mortalita a pod.). Dôsledky pôsobenia vysokých teplôt prostredia tepelného stresu - sú dlhodobé, a to až niekoľko týždňov.

V prípade chladového stresu je situácia o poznanie jednoduchšia práve preto, že pre kravy je ľahšie "vyrábať" metabolické teplo v bachore (kravy ↑ príjem krmiva) než sa jej "zbavovať". Na druhú stranu sa v stajňových objektoch v dobe výskytu ľadových a akrtických dní potýkame s problémami so zamŕzaním vody alebo technológií pre odstránenie odpadových nádrží, v prípade stajne s minimálnou výmenou vzduchu sa môžeme stretnúť s vysoko relatívnou vlhkosťou vzduchu a niekedy aj s kondenzáciou vody a pod. 

Zaistenie adekvátneho chovného prostredia je prvoradým úkolom každého chovateľa a je na to potreba myslieť už pri samotnej výstavbe, prípadne pri rekonštrukcii stajne. V posledných rokoch je trendom stavať konštrukčne jednoduché stajňové objekty, ktoré svojím riešením zaistia adekvátne chovné prostredie. Efektívna prirodzená výmena vzduchu v stajňovom objekte je dnes najčastejšie riešená pomocou otvorených bočných stien s navíjajúcimi plachtami v kombinácií s kvalitnou hrebeňovou šterbniou. Chovateľom sa vyplatí i inštalácia meteostanice, ktorá automaticky reguluje mikroklíma v stajni.